Jaštery a iné

Pichľavec skalný

Jašterica tangerská

Jašterica tangerská (Timon pater tangitanus) pochádza zo severnej Afriky, z Maroka a Tuniska. Samec je väčší a svetlozelený s drobnými modrými škvrnkami po bokoch tela. Má pomerne veľkú, na vrchnej strane a po stranách šupinatú hlavu s mäsitým hrdlovým vakom a silnými čeľusťami. Dorastá do 60 cm. Na krku má nápadný golier. Samica je o niečo menšia a menej výrazne sfarbená, skôr hnedá až tmavozelená. Chvost sa často odlamuje a po odlomení slúži ako záchrana a na odlákanie pozornosti predátora. Jašterica tangerská sa vyskytuje v suchých a otvorených biotopoch stredomorského typu, najmä v skalnatých a krovinatých oblastiach, menej v lesoch a olivových sadoch. Nájdeme ich až do nadmorskej výšky 2000 m. V zime upadajú do zimného spánku a prebúdzajú sa na jar. Sú teritoriálne a s narušiteľom vlastného druhu zvádzajú samce tuhé súboje. Používajú pri tom výstražné a zastrašovacie postoje. Pár žije spolu mnoho rokov. Samice znášajú vajcia dvakrát ročne v počte 2-20. Živia sa hmyzom a nepohrdnú inými stavovcami.

Jašterica perlová

Jašterica perlová je veľký jašter. Najväčší dĺžky dosahujú jedinci s pôvodným chvostom a to až 90 cm. Jašterice s regenerovaným chvostom bývajú menšie aj viac ako o 1/3. Stavbou tela sa príliš nelíši od ostatných jašteríc. Dominantou (prevažne u samcov) je veľká, na vrchole a po stranách šupinatá hlava s mäsitým hrdelným vakom a silnými čeľusťami. Samice bývajú drobnejšie s menšou hlavou. Krk je opatrený límcom. Chvost je ľahko odlomitelný (u mláďat ľahšie, než u dospelých) a po odlomenie slúži ako záchrana a na odlákanie pozornosti pred predátorom. Samce bývajú na chrbte sfarbenie hráškovo zelene, alebo sivo s menej či viac jasnými oválnymi škvrnami modrej farby v tvare perál. Škvrny bývajú čierno orámované, na chrbte jasnejšie, než po stranách. Sfarbenie samíc je zelené, zelenohnedé alebo šedé, s nevýraznými a menej početnými oválnymi škvrnami na bokoch, než je tomu u samcov. Brušné partie sú sfarbené belavo. Sfarbenie mláďat je rozdielne oproti sfarbenie dospelých jedincov, je hnedé alebo sivé s bielymi, čierno orámovanými škvrnami po celom tele, okrem brušných partií. Jašterice v prírode obývajú klimatickej oblasti so suchými horúcimi letami a chladnými daždivými zimami. Obývajú rôzne druhy biotopov, preferujú však otvorené priestranstvá so zmesou krovín a stromov. Často obývajú väčšie skalnaté a kamenisté plochy, kde sa ukrývajú v puklinách, rozsadlinách, medzi kameňmi alebo v dutých kmeňoch stromov. Jašterice si tiež hĺbia vlastný nory alebo obývajú nory po inej zveri, najčastejšie zajačie.

Jašterovec veľký

Jašterovec veľký je rozšírený najmä vo východnej Afrike, no vyskytuje sa na rozsiahlom území siahajúcom od Etiópie a Somálska na juh až po severovýchodnú časť Juhoafrickej republiky, na západ po Benin a Togo. Výskyt bol zaznamenaný aj na ostrove Zanzibar. Dorastá do dĺžky 45 až 70 cm. Samce sú obvykle o čosi väčšie s jasnejšie sfarbeným hrdlom. Tento jašter sa často pohybuje po zemi, avšak aj dobré šplhá. Vyhrabáva si podzemné nory alebo používa úkryty v otvoroch stromov a v skalných štrbinách. Loví rôzne druhy bezstavovcov (mäkkýše, hmyz, chrobáky, stonožky), drobné jašterice vrátane malých jedincov vlastného druhu, občas hlodavce. Niekedy požiera aj kvety a mäkké plody. V období rozmnožovania samica znáša len 2, niekedy 3 vajcia. Mláďatá vo veľkosti asi 10 cm sa v závislosti od okolitej teploty prostredia liahnu po 110-145 dňoch. V zajatí sa môžu dožiť cez 15 rokov.

Jašterica zelená

Jašterica zelená je najväčšia jašterica žijúca na Slovensku. Obýva suché krovinaté stráne, okraje teplých lesov a údolia riek. Rozmnožovanie je vajcorodé, samica znáša 5 až 25 vajec. Dorastá až do dĺžky 40 cm, ako jedna z mála jašteríc sa dokáže šplhať po stromoch. Živí sa väčším hmyzom, mladými vtákmi, drobnými hlodavcami výnimočne aj inými druhmi jašteríc, môže sa u nej prejaviť kanibalizmus. Sfarbenie samcov je žltozelené s olivovozeleným alebo hnedým temenom, v období párenia tyrkysovým hrdlom, samičky majú bledšie sfarbenie - hnedé a zelené, obe pohlavia môžu mať aj melanické (čierne) sfarbenie.

Jašterica krátkohlavá

Jašterica krátkohlavá sa vyskytuje v celej strednej a východnej Európe. Južné pásmo výskytu sa tiahne od Británie, severu Álp (kde sa vyskytuje až do 1500 m.n.m.), Maďarsko, Bulharsko, až po strednú Áziu. Zo severu jej rozšírenie siaha až juh Švédka, Fínska až po Sibír. Táto jašterica je relatívne hojná na všetkých miestach výskytu. Najčastejšie obýva slnečné, trávnaté svahy, pastviny, krovinaté oblasti, rúbaniská, štrkoviská, železničných násypoch, na okrajoch lesov a viníc. V neposlednom rade sa čoraz častejšie vyskytuje pri ľudských obydliach v dôsledku ničenia jej prirodzených biotopov. Vyskytuje sa výnimočne aj vo vyššie položených polohách, viac sa jej však darí v nižšie položených kopcoch do 600 m. n. m.. Jašterica obyčajná je veľmi dobrý plavec, väčšinou však rýchlo smeruje k najbližšiemu brehu. Vo všeobecnosti sa vyhýba veľmi vlhkým lokalitám. Jašterica krátkohlavá dorastá zvyčajne do dĺžky až 20cm. Výnimočne dosiahnu niektoré jedince aj 25cm. Polovicu z celkovej dĺžky tvorí chvost. Najaktívnejšia je ráno a podvečer, kedy si spravidla loví potravu. Jej hlavnou zložkou potravy je rôzny hmyz najčastejšie pavúky, muchy, koníky a červy. Obľúbeným spestrením stravy sú motýle a húsenice. U tohto druhu bol pozorovaný kanibalizmus. Samce sú farebnejšie ako samice. Boky má samec zelené, zelenožlté a niekedy aj zelenomodré často bez škvŕn v tvare kvetu. Hnedé škvrny na chrbte chýbajú len ojedinele. Brucho majú zelené, žltozelené až zelenomodré s čiernymi bodkami. Samičky majú prevažne sivohnedé sfarbenie s bledými škvrnami. Zriedka majú zelenkasté boky. Brucho majú žlté až krémové prípadne aj biele. Samce sú väčšie ako samice.

Jašterica múrová

Jašterica múrová je rozšírená na južnej, západnej a strednej Európe. Jaštericu múrovú nájdeme na lokalitách v nadmorskej výške od 200 až do 1430 m n. m., kde vyhľadáva slnkom exponované stráne vo vápencových a andezitových oblastiach. Podľa pozorovaní je jašterica múrová obyvateľkou lesov, v ktorých obýva skalnaté formácie. Zrejme sa tak deje z potravinového a konkurenčného dôvodu. Nenájdeme ju na kyslých horninách. Naopak, nájdeme ju na zrúcaninách, kamenných budovách, v opustených kameňolomoch, starých múroch, riečnych navigáciách, hrádzí priehrad a na násypoch ciest i koľajníc. Vyhýba sa aj extrémne suchým lokalitám. Okrem teploty substrátu je podstatným faktorom aj jeho vlhkosť. Dorastá do dĺžky okolo 18-20cm. Jašterica múrová sa živí hmyzom rôzneho druhu. Obratne loví pavúky, motýle, húsenice, červy atď. Pári sa v apríli až júni, samčeky sú silno teritoriálni. Samička kladie zvyčajne v júli do nôr, pod kamene alebo do skalných štrbín 2-8 (10) vajíčok s pergamenovým obalom. Doba kladenia vajíčok je závislá od klimatických pomerov na danej lokalite, na dobe oplodnenia i veku samice. Podľa všetkého ale prebehne mesiac od oplodnenia. Samička znášku umiestňuje do skalných štrbín, pod kamene, ale aj v zemi, na konci dutinky, ktorú samička sama vyhrabe. Mláďatá sa liahnu 5,5 - 6,5 cm veľké v júli, auguste po 6-11 týždňovej inkubácii v priamej závislosti na teplote. Dospievajú vo veku 3-4 rokov. Na Slovensku aj v Čechách je kritický ohrozená.